Veľkonočné zvyky a tradície. Poznáte aj tieto menej známe?

Aká bola príprava na Veľkú noc

Pred príchodom samotných veľkonočných sviatkov dodržiavali katolícke domácnosti, rodiny či dedinky dlhý, až 40-dňový pôst. Nejedlo sa žiadne mäso, nekonali sa zábavy a dokonca ani svadby. Ženy počas pôstu chodili oblečené v tmavom, nechýbala ani tmavá pokrývka hlavy. 

Tradičným zvykom bolo dve nedele pred Veľkou nocou, počas tzv. smrtnej nedele pálenie Moreny. Dievčatá zostrojili panáka zo slamy – Morenu, obliekli ju do ženských šiat a sprievod ju išiel odprevadiť k dolnému koncu dediny. Tu Morenu vyzliekli, zapálili a hodili do potoka. Lúčili sa tak s dlhou zimou, chorobami i smrťou. 

Pôst sa prirodzene netýkal práce, práve v tomto období sa začínali gazdiné pripravovať na prichádzajúce jarné povinnosti: plátali vrecia, plachty, preberali obilie, vykonávali práce spojené so sadením zemiakov. Muži zas opravovali nástroje, vozy či vozili z maštalí hnoj tam, kde sa počas zimy nedostali. 

Častejšie boli tiež bohoslužby, počas ktorých sa svätili vŕbové prúty s jarnými pukmi. Vysvätené prúty mali chrániť rodinu, domácnosť i zvieratá – preto ich gazdiné dávali na kríž či na trám pri vstupe, niekedy dokonca aj do obilia či k zemiakom na sadenie. 

Zelený štvrtok 

Ako už naznačuje názov, zelená farba počas tohto dňa hrala naozaj dôležitú úlohu – najmä v jedálničku. Ľudia verili, že keď na Zelený štvrtok budú jesť zelené potraviny (púpava, kapusta, špenát, žihľava, medvedí cesnak) vydrží im dobré zdravie celý rok. So zelenou, konkrétne s trávou, bol spojený i ďalší zvyk: umývanie nôh rannou rosou. Túto očistu museli stihnúť ešte pred východom slnka. 

Rovnako, ešte predtým, ako vyšlo slnko, museli mať gazdinky vyupratovaný celý dom. Pozametané smeti potom vyniesli na križovatku. Prečo? Verili, že rodinu počas roka nebude domácnosť trápiť hmyz, najmä vši a blchy. Dievčatá chodili skoro ráno k vŕbe, ktorá v tom čase už pučala, a obradne sa tu česali. Sľubovali si od toho krásne dlhé vlasy. Na Zelený štvrtok sa dokonca nesmeli požičiavať peniaze – ak by ste to urobili, trápila by vás chudoba. 

Jednou z najdôležitejších tradícii Zeleného štvrtka bolo zaväzovanie zvonov. Tie sa zviazali ešte pred začiatkom omše a stíchli až do Bielej soboty. Nahrádzali ich však miništranti, ktorí ráno, na poludnie a večer chodili po dedine s rapkáčmi či klepáčmi a aspoň takto „zvonili“. Na Zelený štvrtok sa tiež robili na stajne cesnakové kríže, ktoré mali chrániť zvieratá. 

Veľký piatok

Práve na Veľký piatok bol Ježiš ukrižovaný, aj preto mnohí veria, že ide o magický deň. Dôležitú úlohu tu zohrávala tečúca či živá voda. Chodili sa do nej kúpať nielen ľudia, ktorí verili, že budú zdraví a zbaví ich rôznych kožných chorôb, ale tiež zvieratá. Gazda previedol svoje kone cez potok, lebo veril, že budú mať silné nohy a zdravé kopytá. Dokonca si počas Veľkého dňa nabrali aj vodu do zásoby – často proti urieknutiu. 

Na Veľký piatok sa však už nepracovalo, rodiny trávili čas spolu a postili sa. Pôst v tento deň bol oveľa prísnejší ako len „nejesť mäso“: stačil kúsok chleba a pohár vody. Gazdinky tiež oddychovali, verilo sa, že ak by napríklad prali, bielizeň by bola zmáčaná Kristovou krvou. 

Biela sobota 

Hoci sa na Bielu sobotu už mohlo pracovať, mnoho rodín sa ešte oddávalo oddychu. Čas využívali tak, že muži plietli korbáče, deti zdobili vajíčka a gazdiné varili a piekli. Aj s týmto dňom sa však viažu tradície. Jednou z nich je pálenie Judáša: do nádoby vložili bahniatka, ktoré zapálili, a popol z nich si odložili na Popolcovú stredu.

Kvetná nedeľa 

Prichádza Kvetná nedeľa, koniec pôstu a začiatok hodovania. Udalosťou dňa bola omša. Tu sa posväcovalo jedlo, ktoré rodina spoločne zjedla. Ak niečo zostalo, gazdiné jedlo nechali vysušiť a používali pri liečení, zakopalo sa do zeme na poli alebo zvyšky obradne spálili. Tiež sa verilo, že kto príde z kostola domov prvý, tomu prvému dozrie aj úroda. 

Dievčatá nazbierali bahniatka a tie roznášali po dedine ako symbol života a jari. Aj bahniatka sa zvykli posväcovať v kostole, mali zabezpečiť, aby sa domácnosti darilo. Posvätené bahniatka gazdovia dávali napríklad koňom do postroja alebo do prvej vyoranej brázdy. Mali chrániť úrodu pred vrtochmi počasia, ktorých v apríli bývalo požehnane. 

Vyzdobte si dom na Veľkú noc: Pozrite si našu ponuku dekorácií a bytových doplnkov

Veľkonočný pondelok

Najveselšou časťou Veľkonočných sviatkov je Veľkonočný pondelok. Už zavčas rána navštevovali mládenci dievčatá – v minulosti iba slobodné a slobodní. V niektorých končinách sa oblievalo, inde šibalo. Poliatie studenou vodou malo priniesť dievčaťu zdravie, krásu a plodnosť. Voda na veľkonočné oblievanie musela byť živá, teda z potoka či riečky.

Šibanie vyzeralo v minulosti tiež inak: často to bol iba jeden prútik, ktorým sa slobodný mládenec dotkol najprv nôh dievčiny, aby bola vrtká, potom bokov, aby bola plodná a nakoniec rúk, aby bola pracovitá. Chlapci dostávali vyfúknuté a maľované vajíčko, ak na ňom bol aj zamilovaný odkaz a mládenec pre dievča postavil následne aj 1. máj, čoskoro sa očakávala svadba. 

Aké sú tradičné veľkonočné jedlá 

Tradičným symbolom Veľkej noci sú vajíčka – symbolizujú nový život. Zároveň boli aj obľúbeným jedlom. Uvarené vajce sa rozkrojilo na toľko kúskov, koľko bolo členov rodiny. Ak svoj kúsok zjedli všetci, rodina držala pokope a bola zdravá.

Tradičné veľkonočné jedlá sa líšili nielen od regiónu a vierovyznania, ale tiež majetnosti daných rodín. V tých bohatších sa piekol alebo dusil baránok, v chudobnejších kozľa. Dnes baránka nahradil pečený baránok z piškótového cesta. Pripravovali sa tiež šúľance, kysnuté koláče, štrúdle či mrváne. V chudobnejších rodinách nechýbala ani jednoduchá kapustnica so zemiakmi alebo cestovinami. Niekde sa dokonca chytali žaby a ich stehienka sa pridávali do pôstnej kapustnice. 

 
Prečítajte si: 5 ľahkých receptov na Veľkú noc. Sladké aj slané pochúťky pre kupačov. 
 
Veľká noc bola sviatkom, kde sa doma stretla celá rodina a trávila veľa času za spoločným stolom. Počas týchto dní dokonca aj putovné povolania, ako drotári, murári či iní remeselníci, ktorí za prácou cestovali, ostali spolu. Rodina a čas strávený doma boli základom.