Budíček v noci. Prípravy na Štedrú večeru sa začínali skoro
V minulosti sa prípravy na Štedrý deň začínali už skoro v noci. O jednej, druhej sa ženy budili a púšťali sa do prípravy jedla. Prečo tak skoro? Dôvod je jednoduchý: pred svitaním už museli mať všetko napečené a navarené, aby mali dostatok času na upratanie domácnosti. A muži? Tí narúbali drevo a nanosili vodu na celý deň. Počas obdobia Vianoc totiž platil nepísaný zákaz ťažkej fyzickej práce. Dôležité bolo tiež si dobre oddýchnuť.
Veď aj počas vianočnej večere mohol obsluhovať iba jeden človek. Zvyčajne to bola pani domáca. Na Štedrý deň mala dôležitú symboliku i studená voda z potoka či riečky. Dievčatá si v nej ráno umývali tvár, lebo verili, že vďaka živej vode budú pekné a zdravé. Rovnako túto vodu dávali piť starým ľuďom – aby boli čo najdlhšie zdraví. Keď sa dovečeralo, slobodné dievčatá mali ešte jeden zvyk: vybehli von z domu a triasli plotom. Z ktorej svetovej strany sa počas trasenia plotu ozval brechot psa, odtiaľ mal prísť ženích.
Aké sú tradičné vianočné jedla na Slovensku
Keďže Slovensko bolo dlhé storočia najmä vidiecka krajina, peňazí tu veľa nebolo. Tomu zodpovedali aj jedlá. Samozrejmosťou každého štedrovečerného stola boli oplátky, med a cesnak. Oblátky sú symbolom tela Ježiša Krista, aj preto ich v minulosti piekli iba v kláštoroch. Neskôr túto výsadu získali učitelia. Každá rodina im nahlásila, koľko oblátok potrebuje, a učitelia napiekli presné množstvo.
A čo samotné jedlá? Tie záviseli tiež od vierovyznania, napríklad v rímsko-katolíckych domácnostiach musela byť večera pôstna – bez mäsa. Naopak, v protestantských bolo povolené aj mäso. Samozrejmosťou bola polievka, nebola to však vždy iba kapustnica. Na Vianoce sa pripravovali aj rybacie polievky, polievka zo sušených hríbov, sušených sliviek či strukovinové alebo hruškové polievky.
V rímsko-katolíckych rodinách bol počet chodov symbolický: 7 alebo 12, ako počet dní v týždni, resp. počet mesiacov v roku. Rybu na štedrovečernom stole mali zväčša katolíci, opäť symbolicky. Nebýval to však vždy ortodoxne iba kapor, pokojne to mohol byť pstruh, úhor či vyza. Veľa chodov však bolo pripravených z obilnín a strukovín – rôzne pšenové, ovsené či cícerové kaše. Pri strukovinách ostali aj pri servírovaní tradičných prívarkov: najčastejšie fazuľový a šošovicový. A sladkou bodkou na záver boli rôzne šúľance s makom, lekvárom, rezance s makom alebo tvarohom, alebo aj sladké pirohy.
Reťaze a sekera ako súčasť Štedrého dňa
Ako vyzeral štedrovečerný stôl v minulosti? V prvom rade musel byť poriadne poumývaný, nechýbal na ňom ani tanier pre nečakaného hosťa – pocestného. Symbolickú úlohu tiež zohrával vianočný obrus: biely s červenou vzorkou a červeným vyšívaním. Červená farba sa na ňom nezjavuje náhodou – je to symbol ohňa, ktorý tiež znamenal očistu či ochranu. Súčasťou vianočného prestierania bola aj biblia na stole a sviečka, v protestantských rodinách nechýbal kríž.
Pri štedrovečernom stole sa tiež krájalo jablko. Ak bolo jadro zhnité či napadnuté, predpovedalo chorobu či smrť. V prípade, že bolo zdravé, taká mala byť i rodina. A čo šupiny z kapra pod obrusom? Tento zvyk sa rozšíril najmä v mestách, a to pomerne neskoro – až v druhej polovici 19. storočia. V tomto období na vidieku zvykli dávať pod obrus skôr strukoviny, ktoré im mali priniesť bohatstvo. Zaujímavosťou bolo tiež obviazanie nôh štedrovečerného stola reťazami. Ak si naň počas spoločného jedla všetci vyložili nohy, rodina mala počas celého roka zostať súdržná.
Počas Vianoc nesmela chýbať pri stole ani sekera, tá mala zas pre členov domácnosti zabezpečiť železné zdravie. V domácnosti bola počas Vianoc uložená slama, zväčša pod stolom alebo v rohu miestnosti. Symbolizovala Ježišovo narodenie na slame medzi dobytkom. Ľudia tiež verili, že ak niečo bude visieť na klinci, v rodine sa počas roka niekto obesí. Preto na Štedrý deň dávali všetko z klincov dole.
Ako vyzeral vianočný stromček v minulosti?
Ako vyzeral vianočný stromček v minulosti? Prekvapením môže byť, že ide o pomerne novú vianočnú tradíciu. Síce už starí Slovania počas Vianoc používali pár vetvičiek z ihličnatého stromu, no stromček v podobe, ako ho poznáme dnes, prichádza do našich končín až okolo 19. storočia. Prichádza z Nemecka, a tak je súčasťou najmä šľachtických a meštianskych rodín. Napríklad na Orave či Kysuciach až 30. rokov 20. storočia vianočný stromček nepoužívali.
A prečo je vianočný stromček ihličnatý? Starí Slovania verili, že všetko pichľavé – ako aj ihličky – ich ochráni pred zlými silami. V počiatkoch bola výzdoba vianočného stromčeka veľmi prostá: bol ozdobený najmä slamou. Až neskôr prišli orechy, sušené jablká a šúpoľové alebo slamené ozdoby sa objavujú až v prvej polovici 20. storočia. Ak mala rodina na vidieku vianočný stromček, zväčša visel zo stropu miestnosti. Prečo? Dôvod je prozaický: kvôli praktickosti. Vtedajšie obydlia boli skutočne stiesnené. A tak, aby stromček nezavadzal, zavesili ho na strop.
Chcete sa dozvedieť o vianočnom stromčeku viac? Prečítajte si náš článok Živý alebo umelý vianočný stromček: Ktorému dávajú prednosť Slováci?